CAFÉ EURÓPA

Moderátor rádiovej šou Ráno na eFeMku, moderátor relácií Osmička a Demovnica a zároveň jeden z najdlhšie pôsobiacich ľudí v Rádiu FM. Do rannej šou si pozýva široké spektrum zaujímavých hostí, prostredníctvom ktorých chce inšpirovať, zabávať a zaujať poslucháčov. Je moderátorom diskusného formátu Café Európa, ktorý vznikol pod hlavičkou Zastúpenia Európskej komisie Na Slovensku v roku 2010 a v tejto úlohe sa predstaví aj na festivale.

Vyštudovala filozofiu/estetiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a divadelnú vedu na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave. V minulosti pôsobila ako riaditeľka divadelného ústavu v Bratislave (1999 – 2006), generálna riaditeľka Slovenského národného divadla (2006 – 2009), riaditeľka Opery Národného divadla a Štátnej opery v Prahe (2013 – 2019). Po vynútenom odchode z SND pôsobila v rokoch 2009 – 2013 ako generálna riaditeľka mediálnej spoločnosti Film Europe. Spolupodieľala sa na spustení vysielania a tvorbe programovej štruktúry prvej európskej televíznej stanice Film Europe Channel, ktorá je jediným európskym filmovým kanálom svojho druhu v Európe a dnes vysiela na Slovensku, v Česku, Holandsku a Belgicku. Venovala sa aj filmovej distribúcii na území Česka a Slovenska. V roku 2013 sa výraznou mierou podieľala na rekonštrukcii a sprevádzkovaní kina Film Europe v priestoroch Pisztoryho paláca, ktoré funguje dodnes. Od 12. mája do 25. októbra 2023 pôsobila ako ministerka kultúry SR.

Zaujímavosti: Silvia Hroncová v r. 2004, ako riaditeľka Divadelného ústavu, podporila vznik Ceny Henryka Jurkowského na festivale BB a odvtedy festival metodicky spolupracuje s Divadelným ústavom.

Vyštudovala ruštinu a angličtinu odbor tlmočníctvo a prekladateľstvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení vysokoškolského štúdia absolvovala dvojročný študijný pobyt v Literárnovednom ústave SAV (dnes Ústav svetovej literatúry SAV). Pracovala tiež ako dramaturgička v Divadle pre deti a mládež v Trnave (dnes Divadlo Jána Palárika). Pôsobila ako redaktorka a zástupkyňa šéfredaktora v časopise Slovenské pohľady (1991 – 1993) a paralelne pracovala ako komentátorka Rádia Slobodná Európa do roku 1994. V roku 1993 s viacerými spolupracovníčkami založila feministický kultúrny, vzdelávací a publikačný projekt Aspekt, pričom dodnes je jeho koordinátorkou. V období niekoľkých desaťročí sa tu podieľala na edičnej, redakčnej a organizátorskej práci ako prekladateľka a autorka. V rokoch 2010 – 2018 pôsobila aj na edičnom oddelení Divadelného ústavu ako odborná a jazyková redaktorka. V roku 2019 prezident SR Andrej Kiska udelil Jane Juráňovej štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra prvej triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a rozvoj literárnej činnosti. Je tiež autorkou divadelných hier, z ktorých viaceré boli uvedené na profesionálnych divadelných scénach. V dramatickej tvorbe sa venuje feministickým témam, ktoré môžeme vidieť už v jej prvej hre, monodráme Salome z roku 1989 či v hre o ženách z obdobia štúrovcov Misky strieborné, nádoby výborné (1997).

Zaujímavosti: V roku 2011 napísala pre BDNR hru Reality snov, ktorú divadlo uviedlo v réžii Ivety Škripkovej. V roku 2021 napísala jednoaktovku s názvom Pop-Oluška v rámci inscenácie Divadlo na konci sveta, ktorú uviedlo BDNR v réžii Mariána Pecka.

Pochádza z rodiny filozofa Milana Šimečku a prekladateľky a vysokoškolskej pedagogičky Evy Šimečkovej. Komunistický režim mu znemožňoval štúdium, preto sa vyučil na učilišti v Slovnafte, kde zmaturoval v roku 1977. Publikovať začal v roku 1980 a dodnes pravidelne píše knihy. V roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, v ktorom pracoval ako šéfredaktor do roku 1996. Od roku 1999 pracoval ako šéfredaktor denníka SME, neskôr ako šéfredaktor českého týždenníka Respekt. Od roku 2016 je stálym redaktorom Denníka N, v ktorom pôsobí aj ako šéf redakčnej rady.

Zaujímavosti: S tvorcami BDNR (Iveta Škripková, Marián Pecko) sa prvýkrát stretol pri ich výskume o diele a živote Dominika Tatarku v r. 1992. Aj vďaka tomu vznikla významná inscenácia Dojímate ma veľmi… (fragmenty zo života diela D. Tatarku).

Študoval herectvo na VŠMU a neskôr tiež filmovú a televíznu réžiu na VŠMU, ktorú absolvoval v roku 1999. Počas štúdia natočil krátkometrážny film Štefan, ktorý získal viacero ocenení. Jeho celovečerným režisérskym debutom bol film Marhuľový ostrov, ktorý natočil v roku 2011. Film získal cenu Grand Prix na filmovom festivale v Rouene (Francúzsko). Jeho film Čistič, ktorý mal premiéru v roku 2016 na festivale Panorama Europe v New Yorku, bol ocenený na festivale v Lecce (Taliansko) za najlepšiu kameru a strih. Strihač Marek Kráľovský tiež získal cenu Slnko v sieti. Okrem filmovej sa venuje aj televíznej tvorbe, režíroval viacero televíznych seriálov v produkčnej spoločnosti DNA Production, ktorú vlastní od roku 2001 spolu s producentom Rastislavom Šestákom. Režíroval tiež oceňovaný triler Čiara. Jeho film Správa bol za Slovensko nominovaný na najlepší medzinárodný film na Academy Awards 2021.

Zaujímavosti: Peter Bebjak pôsobil ako elév v BDNR v divadelnej sezóne 1988/1989.

Od roku 2022 je vedúcim zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. V roku 2021 bol vyslaný EK do UNESCO v Paríži a predtým, od roku 2012, riadil vedecký a poznatkový servis Európskej komisie – Spoločné výskumné centrum. V rokoch 2006 – 2012 pôsobil ako riaditeľ na generálnom riaditeľstve pre vzdelávanie a kultúru EK. Pred príchodom do Európskej komisie bol na viacerých pracovných pozíciách spojených s európskymi a medzinárodnými politikami. V rokoch 2005 – 2006 zakladal Agentúru na podporu výskumu a vývoja v Bratislave. V rokoch 2000 – 2004 bol členom slovenského tímu, ktorý v Bruseli vyjednával vstup Slovenska do EÚ. Paralelne sa venoval vedeckej a pedagogickej práci na Slovensku a viacerých miestach vo svete. Publikoval viac ako 100 vedeckých prác.