ČLOVEK, BÁBKA A PRIESTOR
13. 9. – 11. 10. | Skuteckého ulica v Banskej Bystrici
Vernisáž: 13. 9. o 18:00
Zmenou v rámci sprievodných podujatí festivalu je prvá outdoorová divadelno-výtvarná inštalácia artefaktov študentov*tiek a pedagógov Katedry intermédií a digitálnych médií, Fakulty výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, na tému Človek, bábka a priestor. Inštaláciu dotvárajú peformancie v záhrade Stredoslovenskej galérie.
Na koordinácii a viacmesačnej príprave inštalácie sa podieľal tím študentov*tiek pod vedením odborného asistenta, pána Viktora Fučeka.
Inštalované práce sú výberom zo súbehu dvoch ročníkov Katedry, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 15 študentov*tiek. Inštaláciu realizovalo BDNR pod vedením vedúcej ateliéru Kataríny Mažáryovej a p. Viktora Fučeka.
EN TY TÁ
1. 10. – 6. 10. | 10:00 – 17:00
Performancia v záhrade Galérie Dominika Skuteckého. Autor Viktor Fuček.
Katedra intermédií a digitálnych médií, Fakulta výtvarných umení, Akadémia umení v BB
Katedra Intermédií a digitálnych médií zabezpečuje tri stupne vysokoškolského vzdelávania; bakalárske, magisterské a doktorandské štúdium. Jadro štúdia sú profilové predmety (povinné a povinne voliteľné), ktoré sa podieľajú najväčšou mierou na formovaní osobnostného rastu absolventov štúdia. Vyučovací proces smeruje k rozvíjaniu výtvarného prejavu prostredníctvom nových médií. Podporuje samostatné tvorivé myslenie a invenčný, tvorivý prístup k realizácii praktických zadaní. Podporuje tiež tímovú prácu a postupne sa diferencujúce profesijné zameranie poslucháčov. Charakteristickou črtou výučby praktických disciplín sú priebežné konzultácie a odborné usmerňovanie, ktoré sa uskutočňuje na základe konštruktívneho dialógu medzi pedagógom a študentom alebo študentmi. V rámci podporných edukačných aktivít sú organizované prednášky a literárne a umelecké workshopy. Dôležitým komunikačným nástrojom je prevádzkovanie dokumentačného a informačného databázového webu art.aku.sk.
Viktor Fuček
Viktor Fuček je urbánny šaman a liečiteľ, vizuálny umelec, výskumník a pedagóg, ktorý používa rituály na skúmanie vedomia priestoru. Študoval výtvarné umenie na Akadémii výtvarných umění v Prahe, Australian National University v Canberre, Universität für angewandte Kunst vo Viedni, na Vysokej škole výtvarných umení a architektúru na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. V roku 2022 úspešne ukončil doktorandské štúdium na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici s dizertačným výskumom „Architektúra vnútorných vzťahov“ zameraným na prepojenie performance a architektúry. Realizoval a zúčastnil sa na viacerých samostatných a kolektívnych výstavách, napríklad „Dvere, cez ktorých štrbinu hľadí mesačný svit“ v SNG (Bratislava, 2024), “Xenorhizomatic geologies” (New York, 2024), „Perceiving (Com)position“ (Taiwan, 2022), Prague Biennale (Praha, 2021). Bol tiež finalistom viacerých ocenení, napríklad Ceny Oskára Čepana (2015). V súčasnosti pôsobí ako odborný asistent na Katedre Intermédií a digitálnych médií FVU Akadémie umení v Banskej Bystrici, ako externý lektor na Universität für angewandte Kunst vo Viedni a je aj členom pražského Public Space Lab.
vystavované práce
MaMA 002_100 (2024) 200×70 / kartón, drevo, látka, akryl
Práca je súčasťou rozpracovaného cyklu MaMA_100, ktorý je pokusom o vyrovnanie so stratou blízkej osoby. Dielo neusiluje o ufňukané adorovanie absentujúcej matky. Skôr naopak, prostredníctvom pamäťových fragmentov (rôznorodé asambláže vytvárané z oblečenia po nebohej) autor vedie hravý dialóg s chýbajúcou. Do diela je vkomponovaný aj drevený „panák“, ktorý bol vytvorený pred niekoľkými rokmi synom autora – Teodorom Adamove. Ten výsledok vnímal ako nezdar. Panák ostal pohodený niekoľko rokov v rohu záhrady. Stret týchto dvoch skutočností (mama veci – Teo tvorca) v celku jedného diela, je osobitne zaujímavý v kontexte faktu, že sa rozohráva vizuálny vzťah medzi mŕtvou starou mamou a jej vnukom.
MaMA 001_100 (2024) 60×60 / plátno, kožušina, akryl
Tento „ready-made“ (čiapka po mame) okrem iného priznane (a adolescentne) konotuje „vesmír“, do ktorého sa MaMA odobrala. Čiapku môžeme na jednej strane vnímať ako usmievajúceho sa smajlíka, na strane druhej v nej niekto môže uvidieť telo tarantuly, rovnako je možné nazerať na tento predmet (toto súcno) „iba“ ako na čiapku (ktorá ma svoju vôňu, no nemá svoju hlavu).
JANO ADAMOVE (1971)
Vizuálny umelec, filmový teoretik a pedagóg. Od roku 2005 pôsobí na Katedre intermédií a digitálnych médií (Fakulta výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici). Venuje sa prevažne experimentálnym videofilmom, v ktorých sa zameriava na témy ako: pamäť, moc, pohyb, čas.
Dielo predstavuje transformáciu tela a duše v jednom. Inšpirácia pochádza od kuklenia motýľa a tak, ako on prejde transformáciou, tak aj my prechádzame rozvojom. Kukla znázorňuje dva stupne rozvoja – nový začiatok: ako po fyzickej, tak aj po psychickej stránke.
Objekt vo verejnom prostredí ponúka reflexiu nad tematikou ženských prác v domácnosti a ich často prehliadanou hodnotou v spoločnosti. Toto gesto symbolizuje aj presun práce žien z neviditeľného do viditeľného sveta.
Na vešiakoch zavesené: bežné oblečenie, handry, využívanie ženských ,,prvkov“ ako napríklad čipky a výšivky/tričká s odkazmi, fotky
Táto práca rozširuje hranice môjho fyzického tela a vytvára osobný ochranný priestor. Vrkoč, ktorý som použila, je vyrobený z umelých vlasov, konkrétne z kanekalonu. S týmto materiálom aktívne pracujem už päť a pol roka, pričom umelé vlasy sú neustále súčasťou môjho každodenného života. Vzhľadom na túto dlhodobú interakciu som sa rozhodla vytvoriť z nich objekt, ktorý ma obklopuje a disponuje vlastnou existenciou.
Sarah Kasanová, narodená 7. apríla 2003, vyštudovala grafický dizajn na Spojenej škole v Nižnej nad Oravou. Aktuálne študuje na Akadémii umení v Banskej Bystrici, odbor Intermédia a priestorová tvorba.
Dielo vzniklo s ideou nechceného vybíjania si svojich vnútorných pocitov a hnevu na druhých, zriedka nechcene hlavne na našich milovaných. Fackovací panák má okolo hlavy nalepenú zrkadlovú fóliu, v ktorej sa odrazí človek, ktorý sa pred panáka postaví. Je určený na vybitie hnevu zo seba. Pri panákovi stojí ceduľa s nápisom “Vybi to zo seba!”
„Priesvitná postava z balónov a siloniek tancuje vo vetre, dvíha sa nad zemou s ľahkosťou a nesie so sebou sny.“
Dielo symbolizuje ľahkosť existencie a slobodu, ktorú nám môže priniesť výška a fantázia. Balóny predstavujú túžbu vzlietnuť nad všednosťou a pozdvihnúť sa k novým výškam, zatiaľ čo silonky symbolizujú prepojenie s realitou a pozemskými viazanosťami. Spolu vytvárajú harmonický kontrast medzi snom a skutočnosťou.
Objekt tvarom pripomína prírodu a živé organizmy. Tak ako sa ľudské prvky prirodzene vyskytujú
v prírode, tak ich môžeme vidieť aj v neorganických veciach.
Napodobňovanie organických foriem, ktoré sa nachádzajú v prírode, bez toho, aby sa nevyhnutne kopírovali. Pohrávanie sa s experimentom a náhodou.
Vytváranie non-humánnej entity
„Svet je plný osôb, z ktorých len niektoré sú ľudské, a že život je vždy prežívaný vo vzťahu s ostatnými“. Dodal, že sa preto „zaoberá tým, ako sa naučiť byť dobrým človekom v rešpektujúcich vzťahoch s inými osobami“ (Graham Harvey)
Výtvarné dielo na tému ČLOVEK – BÁBKA – PRIESTOR spočíva vo stvorení entity, samostatnej ne-humánnej bytosti, ktorá obýva spoločný priestor. S touto entitou budem vstupovať do vzájomného neverbálneho dialógu. To sa deje za znova objavovania animistického prístupu ku svetu. Nový animizmus otvára možnosti týkajúce sa zjemňovania voči svetu, vzájomnej empatie a uzdravovania, pretože svet nevidí ako dualistický, hierarchický vzťah medzi človekom a inými ne-duševnými bytosťami a objektmi, ale ako vzťahovú sieť rôzne animovaných, entuziastických a agitovaných bytostí.
Výstupom projektu bude objekt ako živá entita, ktorá bude obývať poloverejný priestor – vnútrodvor. Konštrukčne ide o štruktúru väčších rozmerov vytvorenú z plastových vriec (dĺžka cca 30m) plnenú vzduchom. Entita bude po úvodnej inštalácii interagovať so svojím prostredím a vytvárať tak nečakané asambláže hmoty, ideí a dát. Nedokončenosť, premenlivosť, neistota sú niektoré prívlastky, ktoré sa tu objavujú a naznačujú tak možnosti vývoja posthumánnej situácie.
